tag:blogger.com,1999:blog-19710926483055264312024-03-13T21:51:30.789-07:00सहजच.....Nandu's Sahajachhttp://www.blogger.com/profile/08377214747216397982noreply@blogger.comBlogger189125tag:blogger.com,1999:blog-1971092648305526431.post-23073972027164565702011-10-05T05:42:00.000-07:002011-10-05T05:42:13.170-07:00एक मोती....<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">ती म्हणाली,<br />
धावु नकोस माझ्या मागे,<br />
मी मृगजळ आहे....<br />
तो म्हणाला,<br />
हरकत नाही,<br />
माझ्या साठी ते तुझ्या,<br />
डोळ्यांतील काजळ आहे....<br />
<br />
ती म्हणाली,<br />
पळु नकोस माझ्या मागे,<br />
मी बेभान वारा आहे....<br />
तो म्हणाला,<br />
काही हरकत नाही माझ्या,<br />
बाहुंचा मोठा पसारा आहे....<br />
<br />
ती म्हणाली,<br />
पाठलाग करु नकोस माझा,<br />
मी सळसळणारी सौदामिनी आहे....<br />
तो म्हणाला,<br />
काही हरकत नाही,ती माझ्या,<br />
ह्रदयी रहाणारी भामिनी आहे....<br />
<br />
ती म्हणाली,<br />
वेड्या सारखं वागु नकोस,<br />
मी जळणारी वात आहे....<br />
तो म्हणाला,<br />
काही हरकत नाही,हीच तर,<br />
पतंग होण्याची सुरुवात आहे....<br />
<br />
ती म्हणाली,<br />
वेड्या,जरा शुद्धीवर ये,<br />
ही खाच खळग्यांची वाट आहे....<br />
तो म्हणाला,<br />
घाबरु नको गं अशी,<br />
माझ्या ही मनी प्रेम घनदाट आहे....<br />
<br />
ती म्हणाली,<br />
वेडा आहेस,<br />
ऐकणार नसशील तर दे सोडुन....<br />
तो ही म्हणाला,<br />
हिम्मत असेल,<br />
तर जा माझ्या ह्रदयी कोरलेलं,<br />
तुझं नाव खोडुन....<br />
<br />
डोळ्यांत साठलेलं पाणी,<br />
लपवण्याचा तिने,<br />
आटोकाट प्रयास केला,<br />
त्याच वेळी त्याने,<br />
तिच्या डोळ्यांतला एक मोती,<br />
आपल्या ओंजळीत भरुन नेला....<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj3AkQaU7iiKdxZGE1Fll0SD52806VwrXP1wP4kQwmuS2GjgWJttJqkD4ogEFi3xJzz3xFKjQgx8YFrlJ-DBd2DGPmndiTsrENdnE6g_HYh9bdC5eafQyiBSHZQqabTAajiQTBye42cdcru/s1600/313703_240091106040794_100001197183764_627436_833307317_n.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="132" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj3AkQaU7iiKdxZGE1Fll0SD52806VwrXP1wP4kQwmuS2GjgWJttJqkD4ogEFi3xJzz3xFKjQgx8YFrlJ-DBd2DGPmndiTsrENdnE6g_HYh9bdC5eafQyiBSHZQqabTAajiQTBye42cdcru/s200/313703_240091106040794_100001197183764_627436_833307317_n.jpg" width="200" /></a></div><br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
नंदू</div>Nandu's Sahajachhttp://www.blogger.com/profile/08377214747216397982noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-1971092648305526431.post-5212232334010828172011-10-05T05:40:00.000-07:002011-10-05T05:40:12.542-07:00वेदना दोघांची...<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">प्राजक्त फुलतच होते,<br />
प्रित जुळतच होती,<br />
की,असह्य विरह वेदनेत,<br />
ती दोघं होरपळतच होती....<br />
<br />
प्रित आसवे गळतच होती,<br />
पावले परतीला वळतच होती,<br />
की,अहंकाराच्या वडवानलात,<br />
ती दोन मने जळतच होती....<br />
<br />
पुन्हा कधीही एकत्र न येण्याची,<br />
सल ह्रदयी भळभळतच होती,<br />
की,प्राक्तनातले भोग भोगण्यासाठी,<br />
नजर देव्हार्यापाशी वळतच होती....<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh2tU10kUb-eeo09crGVhcI8c5qialP9k8khLAwhqwzZSzxZIxRqiUINZU0C5T-O1-lQ6dJFqMBVhY9UtZS7wpn-tN_zj_bEmMjiS2BP7QBRrVOh0cGJ6JMiLIpiD4GfwXcrTzPmB1_56ib/s1600/314850_229635337086371_100001197183764_595705_1668383715_n.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="134" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh2tU10kUb-eeo09crGVhcI8c5qialP9k8khLAwhqwzZSzxZIxRqiUINZU0C5T-O1-lQ6dJFqMBVhY9UtZS7wpn-tN_zj_bEmMjiS2BP7QBRrVOh0cGJ6JMiLIpiD4GfwXcrTzPmB1_56ib/s200/314850_229635337086371_100001197183764_595705_1668383715_n.jpg" width="200" /></a></div><br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
नंदू</div>Nandu's Sahajachhttp://www.blogger.com/profile/08377214747216397982noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1971092648305526431.post-79684487203816966752011-10-05T05:34:00.000-07:002011-10-05T05:34:33.776-07:00बालपण...<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">कधीतरी लहान व्हावं,<br />
असं वाटतं,<br />
आईच्या कुशीत लोळावं,<br />
असं वाटतं...<br />
<br />
मैत्रीचा ओलावा नष्ट,<br />
होऊ नये असं वाटतं,<br />
बालपण माझ्यावर कधीच,<br />
रुष्ट होऊ नये असं वाटतं...<br />
<br />
मित्रांच्या डब्यात डोकवावं,<br />
असं वाटतं,<br />
मैत्रीचं पान वही मध्ये,<br />
जाळी होई पर्यंत सुकवावं,<br />
असं वाटतं...<br />
<br />
रडु येई पर्यंत,<br />
मास्तरांची छडी खावी,<br />
असं वाटतं,<br />
खेळताना खेळ आबाधुबीचा,<br />
त्यात ही रडी यावी,<br />
असं वाटतं...<br />
<br />
आता मोठे झालो तरी त्या,<br />
करवंदाच्या जाळीत लपावं,<br />
असं वाटतं,<br />
सरत्या आयुष्यात ही,<br />
सुप्त मनातलं बालपण जपावं,<br />
असं वाटतं....<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiW2J3ZcmTOudF1cmrb8_01ibk1VSII_7vAzsiGYVItPjQ02HuUvnrXb872x2TdH83EeawkRGQhjKnUiq0MZAVxOeHg7eHeLsVLaVodm9EoBUnD0FmGnj-DxNzDBNct21GSWW8y4hPmX7-c/s1600/303179_238578719525366_100001197183764_621708_1186536281_n.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiW2J3ZcmTOudF1cmrb8_01ibk1VSII_7vAzsiGYVItPjQ02HuUvnrXb872x2TdH83EeawkRGQhjKnUiq0MZAVxOeHg7eHeLsVLaVodm9EoBUnD0FmGnj-DxNzDBNct21GSWW8y4hPmX7-c/s200/303179_238578719525366_100001197183764_621708_1186536281_n.jpg" width="166" /></a></div><br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
नंदू</div>Nandu's Sahajachhttp://www.blogger.com/profile/08377214747216397982noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1971092648305526431.post-18476374334527923732011-10-05T05:32:00.000-07:002011-10-05T05:32:36.555-07:00कविता....<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">कविता लिहायला घेतली,<br />
पण लेखणी काही चालेना,<br />
ह्रदयात डोकावयाचे म्हटले,<br />
पण ह्रदयाचे दार काही खुलेना,<br />
शब्द ही निःशब्द होऊन,<br />
बसले होते रुसुन,<br />
अन कागदाचे ही पान,<br />
काही लेखणी वाचुन हलेना....<br />
<br />
मग भावनांचा हलकल्लोळ,<br />
काही थांबता थांबेना,<br />
ह्रदयीचे दडपण माझ्या,<br />
काही सरता सरेना,<br />
आता काय करावे ह्या,<br />
विवंचनेतच होतो की,<br />
डोक्यातल्या विचारांचे वादळ,<br />
काही हरता हरेना....<br />
<br />
अनिच्छेने उठावं म्हटलं,<br />
तर पाउल काही उचलेना,<br />
वहीच्या पानावर अक्षरांचा,<br />
बांध काही केल्या फुटेना,<br />
लेखणीतली भावनांची शाई,<br />
अशी का बरं आटावी....???<br />
त्या लेखणीच्या वेदनेचे हे कोडे,<br />
काही,काही,काही केल्या सुटेना....<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh7rgKmm5WgTuMMNOpnlJYh005wrIFDguKeVjAzkQtE7oifK_R3ljl-a7ohc4qrJy7JX_bAZ_o_WzfK57dOGdcgHll_TOwnvHGxAe0lbPJ0TJ0cZ4y4jaIFlo5_GAJtN6Jgwhmn5BnMfrU7/s1600/300267_237329109650327_100001197183764_618243_940390386_n.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="139" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh7rgKmm5WgTuMMNOpnlJYh005wrIFDguKeVjAzkQtE7oifK_R3ljl-a7ohc4qrJy7JX_bAZ_o_WzfK57dOGdcgHll_TOwnvHGxAe0lbPJ0TJ0cZ4y4jaIFlo5_GAJtN6Jgwhmn5BnMfrU7/s200/300267_237329109650327_100001197183764_618243_940390386_n.jpg" width="200" /></a></div><br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
नंदू</div>Nandu's Sahajachhttp://www.blogger.com/profile/08377214747216397982noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1971092648305526431.post-18513365639470256032011-10-05T05:30:00.000-07:002011-10-05T05:30:39.491-07:00जखम...<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">जखम दिलीस,<br />
व्रण ही दिलास,<br />
काळजाचा तुकडा,<br />
कापुन नेलास,<br />
ओरखडा व्रणाचा,<br />
जाता जाईना,<br />
आताशा तो ओरखडाही,<br />
जखमेला भिईना....<br />
<br />
जखम भरली,<br />
खपली धरली,<br />
व्रण ही आता,<br />
नाहीसा झाला,<br />
स्वप्नांना ओरखडा,<br />
धरुन राहिला,<br />
श्वासांमध्ये आठवांना,<br />
भरुन राहिला....<br />
<br />
श्वासांना आठवतोय,<br />
तो जखमेचा व्रण,<br />
जखम ही काढतेय,<br />
वेदनेची आठवण,<br />
कातरलेल्या काळजाचा,<br />
ठोकाच चुकलाय,<br />
डोळ्यांत आसवांचा,<br />
महापुर लोटलाय....<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjvlz50yc4U4MqmjWM-1U4xz8QZw51XXJTHbC23thos2yHVQcaWqaH2DvgrmKA3lyrHyifBoa8UyCikexaRyR81YjAwBei63Ui0hbhntpEPScpdP-FiHnPZb3s6VqOap6SjydvbJ1AAcDGR/s1600/295753_236362619746976_100001197183764_615108_1049645460_n.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjvlz50yc4U4MqmjWM-1U4xz8QZw51XXJTHbC23thos2yHVQcaWqaH2DvgrmKA3lyrHyifBoa8UyCikexaRyR81YjAwBei63Ui0hbhntpEPScpdP-FiHnPZb3s6VqOap6SjydvbJ1AAcDGR/s1600/295753_236362619746976_100001197183764_615108_1049645460_n.jpg" /></a></div><br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
नंदू</div>Nandu's Sahajachhttp://www.blogger.com/profile/08377214747216397982noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1971092648305526431.post-62659937124279955032011-10-05T05:28:00.000-07:002011-10-05T05:28:15.575-07:00काव्य झिरपलं...<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">रुक्ष जीणं,रुक्ष गाणं,<br />
रुक्ष रंग,रुक्ष छटा,<br />
त्याच त्याच नेहमीच्या,<br />
मळलेल्या रुक्ष वाटा...<br />
<br />
वाट वाकडी करुन नव्या,<br />
वळणावर जावंसं वाटलं,<br />
साला त्याच वळणावर,<br />
नेमकं नवं आयुष्य भेटलं...<br />
<br />
शब्द अन भावनांचा,<br />
अनोखा संगम होत गेला,<br />
गहिवरलेल्या स्वप्नांना,<br />
गहीरे रंग देत गेला...<br />
<br />
भावनांचा हलकल्लोळ,<br />
सार्या अंगी वाढत गेला,<br />
त्याच वेळी कलमाला ही,<br />
वेगळाच रंग चढत गेला...<br />
<br />
मनातल्या त्या भावनांनी,<br />
अवघ्या भावविश्वाला व्यापलं,<br />
बघता बघता कागदावर कसं,<br />
एक रसरशीत काव्य झिरपलं....<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgBoVJ3ykA7U54SgFU56lhxXG6VNdPddrz4EaypqX-ezes-n5KNWFvKNhyphenhyphen9cnsRWkSqbnudPhGMXttPd29ckOyqGVpSO3hkQR3KLgNoFTlIwzCtNiVCU1OO4GhTyVw4vTMnIAN9nUw0Sb3X/s1600/302643_232667616783143_100001197183764_604107_1345420718_n.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="111" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgBoVJ3ykA7U54SgFU56lhxXG6VNdPddrz4EaypqX-ezes-n5KNWFvKNhyphenhyphen9cnsRWkSqbnudPhGMXttPd29ckOyqGVpSO3hkQR3KLgNoFTlIwzCtNiVCU1OO4GhTyVw4vTMnIAN9nUw0Sb3X/s200/302643_232667616783143_100001197183764_604107_1345420718_n.jpg" width="200" /></a></div><br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
नंदू</div>Nandu's Sahajachhttp://www.blogger.com/profile/08377214747216397982noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1971092648305526431.post-84271582539060783812011-10-05T05:26:00.000-07:002011-10-05T05:26:26.252-07:00सॉरी अन ओके...<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">ती म्हणाली "सॉरी"<br />
मला वेळच नाही,<br />
तुझ्याशी प्रेम करायला,<br />
तो ही म्हणाला "ओके"<br />
मी ही तयार नाही,<br />
तुझ्या समोर हरायला....<br />
<br />
मनाशी पक्कं ठरवुन त्याने,<br />
तिला प्रेम पाशात ओढलीच,<br />
ती ही अगदी अलगद पणे,<br />
त्याच्या प्रेमात पडलीच....<br />
<br />
दोघांनी देवाच्या समोर,<br />
प्रेमाच्या आणाभाका घेतल्या,<br />
अग्नी देवतेला साक्षी ठेऊन,<br />
सात फेर्या मारल्या....<br />
<br />
तिच्याकडे वेळच वेळ असतो,<br />
आता त्याच्या डोळ्यांत हरायला,<br />
आताशा त्याच्याकडेच वेळ नसतो,<br />
तिच्यावर क्षणभर प्रेम करायला....<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjlpDRR45GZLuQcd52_tyKkPz7RH4lUFdqlNpZd0HplBxOrhnbhOypOPPiM589uSYB_hxILxQ4CF91ZiFjg8HUZLWHmKYKe75aKAo7FQbKReLWPSYHMOKKRu-xVfL5KgKwLhsdBMPqJLYZR/s1600/308789_231772556872649_100001197183764_602195_1814050309_n.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjlpDRR45GZLuQcd52_tyKkPz7RH4lUFdqlNpZd0HplBxOrhnbhOypOPPiM589uSYB_hxILxQ4CF91ZiFjg8HUZLWHmKYKe75aKAo7FQbKReLWPSYHMOKKRu-xVfL5KgKwLhsdBMPqJLYZR/s200/308789_231772556872649_100001197183764_602195_1814050309_n.jpg" width="181" /></a></div><br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
नंदू</div>Nandu's Sahajachhttp://www.blogger.com/profile/08377214747216397982noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1971092648305526431.post-71029998109966366302011-10-05T05:18:00.000-07:002011-10-05T05:18:07.779-07:00मला आवडतं...<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">मला आवडतं...<br />
पावसाचा थेंब व्हायला,<br />
पृथ्वीच्या उदरातला,<br />
कोंब बनुन रहायला....<br />
<br />
मला आवडतं...<br />
काळा मेघ व्हायला,<br />
न पुसणारी पाषाणावरली,<br />
रेघ बनुन रहायला....<br />
<br />
मला आवडतं...<br />
कोसळणार्या जलधारा व्हायला,<br />
गात्र सुखावणारा अवखळ,<br />
वारा बनुन रहायला....<br />
<br />
मला आवडतं...<br />
तिन्ही सांजेचं,<br />
मंगल स्तोत्र व्हायला,<br />
पुजेच्या ताम्हनातलं,<br />
फुलपात्र बनुन रहायला....<br />
<br />
मला आवडतं...<br />
चांदणी रात्र व्हायला,<br />
तारांगणातल्या चंद्राचे,<br />
चित्र बनुन रहायला....<br />
<br />
मला आवडतं...<br />
पहाटेचं स्वप्नं व्हायला,<br />
स्वप्नात न उलगडणारे,<br />
प्रश्न बनुन रहायला....<br />
<br />
मला आवडतं...<br />
डोळ्यातलं काजळ व्हायला,<br />
वाळवंटातलं फसवं,<br />
मृगजळ बनुन रहायला....<br />
<br />
मला आवडतं...<br />
पानावरचं दवबिंदु व्हायला,<br />
सागराच्या कुशीत शिरणारी,<br />
सरीता सिंधु बनुन रहायला....<br />
<br />
मला आवडतं...<br />
मळलेली पाऊलवाट व्हायला,<br />
त्याच वाटेवरनं चालताना,<br />
थंड बोचरी पहाट बनुन रहायला....<br />
<br />
मला आवडतं...<br />
आयुष्याचा हस्तक व्हायला,<br />
प्रारब्ध बनुन दारावर,<br />
दस्तक द्यायला....<br />
<br />
मला आवडतं...<br />
उन पावसाचा खेळ खेळायला,<br />
पाझरणार्या नयनांतुन,<br />
आसवं होऊन गळायला....<br />
<br />
मला आवडतं...<br />
ओघवता मधाळ शब्द व्हायला,<br />
कवितेतल्या भावना होऊन,<br />
निशब्द बनुन रहायला....<br />
<br />
खरंच मला आवडतं हो....<br />
असंच काही बाही व्हायला,<br />
तुम्हा मित्रांच्या ह्रदयात,<br />
कविता बनुन रहायला....<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi88A2bNm1oRodkEtYX6IjCqICtER8TtA_eEpBjS9zkOMKrqpunKpooVpr-MgWIVpS6MPzXYQJQ4qTD4gKCf4PN2hG2BGoLWTMW3-qcHDrRA_GPT6R_Ua2t8_cBlDeDaiKnZnl5f_OwP9Xk/s1600/309766_229203790462859_100001197183764_594544_1581156582_n.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="149" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi88A2bNm1oRodkEtYX6IjCqICtER8TtA_eEpBjS9zkOMKrqpunKpooVpr-MgWIVpS6MPzXYQJQ4qTD4gKCf4PN2hG2BGoLWTMW3-qcHDrRA_GPT6R_Ua2t8_cBlDeDaiKnZnl5f_OwP9Xk/s200/309766_229203790462859_100001197183764_594544_1581156582_n.jpg" width="200" /></a></div><br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
नंदू</div>Nandu's Sahajachhttp://www.blogger.com/profile/08377214747216397982noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1971092648305526431.post-61608846971491842482011-10-03T07:48:00.000-07:002011-10-03T07:48:06.502-07:00त्या निरव शांततेत...<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">त्या निरव शांततेत ही,<br />
त्या दोघांची पावलेच,<br />
बोलत होती,<br />
वाळुत शांत चालताना,<br />
एकमेकांच्या मनीचं गुज,<br />
खोलत होती....<br />
<br />
त्याचा मर्दानी,<br />
रांगडेपणा पाहुन,<br />
तिची नाजुक काया,<br />
लाजत होती,<br />
तो ही शहारत,<br />
होता तेव्हा,<br />
जेव्हा तिची पैंजणे,<br />
रुणूझुणू वाजत होती....<br />
<br />
त्या निर्जन ठिकाणी,<br />
तिचे बोलके डोळेच,<br />
बरंच काही सांगत होते,<br />
ओढाळलेले मन त्याचे,<br />
तिच्या डोळ्यांच्या मधुशालेत,<br />
बेधुंद झिंगत होते....<br />
<br />
त्याला ही तिचा,<br />
हा उन्मुक्त स्पर्श,<br />
हवाहवासा वाटत होता,<br />
पण अवखळ वाराच,<br />
तिच्या गालांशी,<br />
लडिवाळपणे झटत होता....<br />
<br />
तिला ही त्याचं वदन,<br />
आपल्या ओंजळीत.<br />
धरायचं होतं,<br />
अन त्याच्यापाशी,<br />
सरकणार्या चांदणीला,<br />
मागे सारायचं होतं....<br />
<br />
स्पर्श ज्ञानाचं महत्व,<br />
त्यांना तेव्हा कळत होतं,<br />
जेव्हा त्यांच्या श्वासांमधुन,<br />
प्राजक्त दरवळत होतं....<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg1gnYVW3R8Ge_6o4hf_WWMZjIkbEGRy91Dp8gPkMqZ3DkL-HHd8Y_ZO0v1oQejlZzstxcldx-Slt7BJ6Luyuu5TpVSjrdjaqUaKGpXlTjNCzgFXyzAutIbLgEa0edNQaq07GdQ6GuTg8BE/s1600/302593_228268330556405_100001197183764_592371_1676313_n.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="124" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg1gnYVW3R8Ge_6o4hf_WWMZjIkbEGRy91Dp8gPkMqZ3DkL-HHd8Y_ZO0v1oQejlZzstxcldx-Slt7BJ6Luyuu5TpVSjrdjaqUaKGpXlTjNCzgFXyzAutIbLgEa0edNQaq07GdQ6GuTg8BE/s200/302593_228268330556405_100001197183764_592371_1676313_n.jpg" width="200" /></a></div><br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
नंदू</div>Nandu's Sahajachhttp://www.blogger.com/profile/08377214747216397982noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1971092648305526431.post-51562087665762689662011-10-03T07:45:00.000-07:002011-10-03T07:45:08.037-07:00रोमांचित मन माझं....<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">रोमांचित मन माझं,<br />
तुला शोधु लागतं,<br />
जसं फुलपाखरु फुलातला,<br />
मध शोधु लागतं,<br />
हिरव्या गार रानातलं,<br />
ते पाखरु ही हर्षलेलं,<br />
मग ओल्या मातीतला,<br />
गंध शोधु लागतं....<br />
<br />
रोमांचित मन माझं,<br />
तुझ्याकडे वळु लागतं,<br />
पानगळीतलं प्रत्येक पान,<br />
आनंदाश्रु गाळु लागतं,<br />
आठवणींतलं मन माझं,<br />
बेधुंद होऊन,<br />
माझ्याच स्वप्नांना,<br />
छळ छळ छळु लागतं....<br />
<br />
रोमांचित मन माझं,<br />
तुला पाहु लागतं,<br />
काळ्या मेघाचं ह्रदयही,<br />
पाऊस होऊन वाहु लागतं,<br />
धरित्रीच्या कुशीतलं,<br />
पान अन पान मग,<br />
निसर्गाच्या प्रेमवर्षावात,<br />
आकंठ न्हाऊ लागतं....<br />
<br />
रोमांचित मन माझं,<br />
ह्रदयी तुझ्या भिडु लागतं,<br />
माझ्या सावलीचं ह्रदयही,<br />
तेव्हा धडधडु लागतं,<br />
तुझी याद घेऊन येणारा,<br />
वाराही उल्हसित झालेला,<br />
सागराचं मन ही तेव्हाच,<br />
सरीतेवर जडु लागतं....<br />
<br />
रोमांचित मनाचा संयम,<br />
जेव्हा सुटु लागतो,<br />
चंद्र ही चांदणीची,<br />
रेशीम मिठी मागतो,<br />
बेधुंद झालेल्या मनाला,<br />
कसे आवरावे आता,<br />
कुशीत घेऊन आठवणींना,<br />
मग मी स्वप्नांतच जागतो....<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj6RfCSVFlw6m1RASO7Tt-dRg8ACwW9bJNmofMNfh-EVUhNQicXHPRAUWV2mDRkfC7u_OLjxg3qafvZigeNLYh6Ly40w7tKF_4v9ZNu2a8FWavtUK7tbjYnSie596tEuRdTBgqMZDVpRvR-/s1600/294026_227451937304711_100001197183764_589950_6063749_n.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj6RfCSVFlw6m1RASO7Tt-dRg8ACwW9bJNmofMNfh-EVUhNQicXHPRAUWV2mDRkfC7u_OLjxg3qafvZigeNLYh6Ly40w7tKF_4v9ZNu2a8FWavtUK7tbjYnSie596tEuRdTBgqMZDVpRvR-/s200/294026_227451937304711_100001197183764_589950_6063749_n.jpg" width="200" /></a></div><br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
नंदू</div>Nandu's Sahajachhttp://www.blogger.com/profile/08377214747216397982noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1971092648305526431.post-7041792537782633932011-10-03T07:40:00.000-07:002011-10-03T07:40:29.712-07:00ते चार क्षण....<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">माझ्या वाट्याला,<br />
आलेले ते चार क्षण,<br />
तुझ्या ओंजळीत,<br />
भरभरुन वहायचे होते,<br />
त्या क्षणांना घट्ट,<br />
बिलगुन मला,<br />
तुझ्या आठवांच्या,<br />
वर्षावात नहायचे होते....<br />
<br />
तुझ्या स्मृतिंचे,<br />
घोंघावणारे वादळ,<br />
छातीवर झेलत,<br />
मला सहायचे होते,<br />
त्या गत क्षणांना,<br />
छातीशी कवटाळुन,<br />
तुझ्या स्वप्नांच्या,<br />
जगातच रहायचे होते....<br />
<br />
उरीची भळभळणारी,<br />
जखम घेऊनच मला,<br />
आता आयुष्य भर,<br />
कण्हायचे होते,<br />
जन्मभर तुझी आठवण,<br />
ह्र्दयाशी जपत,<br />
तुझ्या कुशीतच मला,<br />
अखेरचे "राम" म्हणायचे होते....<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgIKOsJXhjGelC3SG-ckd1fMq1saZnuB2LHyP64tiN4cdvfR1dtSTy-6kiE9CJqIfJStiL-e5ZjXBkufU08T1vHcAOuiE4xobdehyphenhyphengyJ1CowopVCPpONOdxVe7M4TPwIv3xYYFhOwwOyKtk/s1600/310755_226482844068287_100001197183764_587276_7242731_n.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="159" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgIKOsJXhjGelC3SG-ckd1fMq1saZnuB2LHyP64tiN4cdvfR1dtSTy-6kiE9CJqIfJStiL-e5ZjXBkufU08T1vHcAOuiE4xobdehyphenhyphengyJ1CowopVCPpONOdxVe7M4TPwIv3xYYFhOwwOyKtk/s200/310755_226482844068287_100001197183764_587276_7242731_n.jpg" width="200" /></a></div><br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
नंदू</div>Nandu's Sahajachhttp://www.blogger.com/profile/08377214747216397982noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1971092648305526431.post-39112876359442842042011-10-03T07:37:00.000-07:002011-10-03T07:37:27.482-07:00खुप वाटतं तु यावंस...<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">खुप वाटतं तु यावंस,<br />
खुप वाटतं तु यावंस....<br />
<br />
मला चोरुन भेटावंस,<br />
माझ्याशी बोलावंस,<br />
माझ्या सवे बसावंस,<br />
मजकडे पाहुन हसावंस....<br />
<br />
माझ्या केसांशी खेळावंस,<br />
माझ्या आयुष्यात रुळावंस,<br />
मला खुप खुप छळावंस,<br />
माझ्या प्रेमावर जळावंस....<br />
<br />
माझ्या वर रुसावंस,<br />
माझ्या लोचनी दिसावंस,<br />
माझ्या स्वप्नांत,<br />
बिनघोर पणे वावरावंस,<br />
मी पाहता तु,<br />
अंग चोरुन बावरावंस....<br />
<br />
माझ्या अंगणी,<br />
अल्लडपणे बागडावंस,<br />
तुझी थट्टा करता,<br />
माझ्यावर बिघडावंस....<br />
<br />
पण हे सारं आताशा,<br />
काही केल्या होत नाही,<br />
मनावरची गतस्मृतिंची धुंदी,<br />
काही केल्या उतरत नाही....<br />
<br />
तुझ्या ऐवजी,<br />
येते ती तुझी सय,<br />
अन मग बिघडुनच जाते,<br />
उभ्या आयुष्याची लय....<br />
<br />
मग येणार्या आठवणी,<br />
होऊन जातात ताज्या,<br />
जणु ह्रदयी असंख्य,<br />
सुया टोचतात माझ्या....<br />
<br />
आता ती तुझी,<br />
आठवण ही नको,<br />
अन तुझं येणं ही,<br />
अवघड होऊन बसतं,<br />
विस्कटलेल्या मनाने हे,<br />
एकटे पणाचं जीणं ही....<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjZaLpdSohtWOgWRjgFj94X9XqiloH-41q8zhSkAZ5fOqkuMYRPvgWpQFPVBRoF9iXa-MyxzgN2pR_sjGkTY3uyzlvDlJ-586polb2tU_jMetbXRgWXsky6nmWD9L-Y-aWNeY1Ztrd74i8s/s1600/308901_226406627409242_100001197183764_586849_1400278_n.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="139" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjZaLpdSohtWOgWRjgFj94X9XqiloH-41q8zhSkAZ5fOqkuMYRPvgWpQFPVBRoF9iXa-MyxzgN2pR_sjGkTY3uyzlvDlJ-586polb2tU_jMetbXRgWXsky6nmWD9L-Y-aWNeY1Ztrd74i8s/s200/308901_226406627409242_100001197183764_586849_1400278_n.jpg" width="200" /></a></div><br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
नंदू</div>Nandu's Sahajachhttp://www.blogger.com/profile/08377214747216397982noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1971092648305526431.post-230693632315336022011-10-03T07:34:00.000-07:002011-10-03T07:34:20.828-07:00कल्पनेच्या पलीकडचा गाव....<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">कल्पनेच्या पलीकडे ही,<br />
एक गाव असतो,<br />
त्यात ती राणी अन,<br />
तो राव असतो,<br />
त्या दोघांच्या भेटीचा,<br />
एक सुंदर पाडाव असतो,<br />
कल्पनेच्या पलीकडे ही,<br />
एक गाव असतो....<br />
<br />
कल्पनेच्या पलीकडे ही,<br />
एक गाव असतो,<br />
त्या दोघांच्या ही मनांचा,<br />
एकमेकाला लगाव असतो,<br />
जसा अवखळ सरीतेचा,<br />
अथांग सागराकडे बहाव असतो,<br />
कल्पनेच्या पलीकडे ही,<br />
एक गाव असतो....<br />
<br />
कल्पनेच्या पलीकडे ही,<br />
एक गाव असतो,<br />
डोंगर दर्यांना ही,<br />
निसर्गाचा ठांव असतो,<br />
निसर्गाने धरेच्या भेटीसाठी,<br />
केलेला हा सारा बनाव असतो,<br />
कल्पनेच्या पलीकडे ही,<br />
एक गाव असतो....<br />
<br />
कल्पनेच्या पलीकडे ही,<br />
एक गाव असतो,<br />
त्याला भेटताना तिच्या,<br />
मनात अरेराव असतो,<br />
तिला भेटण्यासाठी त्याच्या,<br />
भावनांत बडेजाव असतो,<br />
कल्पनेच्या पलीकडे ही,<br />
एक गाव असतो....<br />
<br />
कल्पनेच्या पलीकडे ही,<br />
एक गाव असतो,<br />
तिच्या स्वप्नीचा तो,<br />
चंद्र राव असतो,<br />
अन तिला ही तेव्हा,<br />
चांदणीचा भाव असतो,<br />
कल्पनेच्या पलीकडे ही,<br />
एक गाव असतो....<br />
<br />
कल्पनेच्या पलीकडे ही,<br />
एक गाव असतो,<br />
दोघांच्या ही कल्पनेतला,<br />
प्रेमाचा गाव एकच असला,<br />
तरी ही दोघांच्या ही मनांमध्ये,<br />
कधी ही दुजाभाव नसतो.....<br />
<br />
कल्पनेच्या पलीकडे ही,<br />
एक गाव असतो,<br />
तो तुमच्या आमच्या मनांचा,<br />
अलगद घेत ठांव असतो....<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj1NPm6hoqRoZFBIqHFM64x5XBkF3hpYkw5IEsDHH2YvMwZJ0N1_5io0QskXqUtk1fVvJEtTqoZyJsUkYznKlVRd0IcRhmw2SZLEitlk2zuVGVVUZNn3_O18KofefmbzwbQ5JH0S9fa2-SF/s1600/314948_225035364213035_100001197183764_584043_6665334_n.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="165" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj1NPm6hoqRoZFBIqHFM64x5XBkF3hpYkw5IEsDHH2YvMwZJ0N1_5io0QskXqUtk1fVvJEtTqoZyJsUkYznKlVRd0IcRhmw2SZLEitlk2zuVGVVUZNn3_O18KofefmbzwbQ5JH0S9fa2-SF/s200/314948_225035364213035_100001197183764_584043_6665334_n.jpg" width="200" /></a></div><br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
नंदू</div>Nandu's Sahajachhttp://www.blogger.com/profile/08377214747216397982noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1971092648305526431.post-59141874893063319652011-08-27T23:22:00.000-07:002011-08-27T23:22:30.266-07:00कधी तु....<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">कधी तु.....<br />
वीज बनुन कोसळतेस,<br />
कधी तु.....<br />
पावसाच्या थेंबांतुन गळतेस,<br />
कधी तु.....<br />
अश्रु बनुन ओघळतेस,<br />
कधी तु.....<br />
आठवणींत येऊन छळतेस,<br />
<br />
कधी तु.....<br />
भासतेस पौर्णिमेच्या चांदण्यांत,<br />
कधी तु.....<br />
असतेस अंगठीच्या कोंदणात,<br />
कधी तु.....<br />
दिसतेस तुळशी वृंदावनात,<br />
कधी तु.....<br />
हसतेस मंद हवेसारखी कुंद वनात,<br />
<br />
कधी तु.....<br />
प्राजक्त बनुन अंगणात,<br />
कधी तु.....<br />
प्रारब्ध म्हणून प्राक्तनात,<br />
कधी तु.....<br />
गहिवरलेल्या भावनांत,<br />
कधी तु.....<br />
निरागस बछड्यांच्या रिंगणात,<br />
<br />
तु.. तु.. तु आणि तु,<br />
तुझा तीळ,तुझी शीळ,<br />
तुझी खळी,जशी चाफेकळी,<br />
तुझे भुरभुरणारे केस,लावती वार्याशी रेस,<br />
सारे सारे कसे आपले वाटु लागलेत....<br />
<br />
कधी पुस्तकाच्या पानात,<br />
कधी घनदाट रानात,<br />
कधी आवखळ वार्यात,<br />
कधी खळाळणार्या झर्यांत,<br />
अन आताशा तर स्वप्नांत सुद्धा,<br />
मला वरचेवर भेटु लागलेत....<br />
<br />
कधी तरी तु मला भेटशील,<br />
कधी तरी पराग कणांत असशील,<br />
कधी माझ्या प्रित चौकटीत बसशील,<br />
का,नेहमी सारखीच स्वतःवर रुसशील...?<br />
तुझ्या कडे असेल ही ह्याचे उत्तर,<br />
पण मी मात्र निशब्द अन निरुत्तर....<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgRgKsp0jWkuDQekcxy6U0iuI45a8CIOqj800F9nierZ4FexqdbNsfLOYPAB67O6MeiSiMbPmLMuAHAifHPhGaBccu4V5ALl_ZvF1fc2lyn66n84WQEcQ5bDjHNHXTr4_k-TZcfW5OBDXW0/s1600/305892_220855344631037_100001197183764_572577_2423181_n.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgRgKsp0jWkuDQekcxy6U0iuI45a8CIOqj800F9nierZ4FexqdbNsfLOYPAB67O6MeiSiMbPmLMuAHAifHPhGaBccu4V5ALl_ZvF1fc2lyn66n84WQEcQ5bDjHNHXTr4_k-TZcfW5OBDXW0/s200/305892_220855344631037_100001197183764_572577_2423181_n.jpg" width="146" /></a></div><br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
नंदू</div>Nandu's Sahajachhttp://www.blogger.com/profile/08377214747216397982noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1971092648305526431.post-61075915814440227322011-08-27T23:20:00.000-07:002011-08-27T23:20:11.756-07:00वेड व आकर्षण...<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">तुला वेड चंद्राचं,<br />
अन मला चांदण्यांचं...<br />
तुला आकर्षण सुर्याचं,<br />
अन मला किरणांचं...<br />
<br />
तुला वेड,<br />
चमकणार्या सौदामिनीचं,<br />
अन मला,<br />
कोसळणार्या जलधारांचं...<br />
तुला आकर्षण,<br />
बरसणार्या टपोर्या थेंबांचं,<br />
अन मला,<br />
टप टप पडणार्या गारांचं...<br />
<br />
तुला वेड,<br />
पहाटेच्या दवबिंदुंचं,<br />
अन मला,<br />
ते झेलणार्या तृणपातीचं...<br />
तुला आकर्षण,<br />
सोनसळी पहाटेचं,<br />
अन मला,<br />
चंदेरी रातीचं...<br />
<br />
तुला वेड,<br />
शांत दिसणार्या सागराचं,<br />
अन मला,<br />
खळाळणार्या लाटांचं...<br />
तुला आकर्षण,<br />
मळलेल्या पाऊलवाटेचं,<br />
अन मला,<br />
नव नव्या वळण वाटांचं...<br />
<br />
तुला वेड,<br />
फुलांनी बहरलेल्या प्राजक्ताचं,<br />
अन मला,<br />
प्राजक्ताच्या दरवळीचं...<br />
तुला आकर्षण,<br />
बेधुंद निसर्गाचं,<br />
अन मला,<br />
त्याने ल्यालेल्या हिरवळीचं...<br />
<br />
तुला वेड,<br />
रंगीबेरंगी फुलांचं,<br />
अन मला,<br />
त्या फुलांच्या गंधाचं...<br />
तुला आकर्षण,<br />
नात्यातल्या रेशीमगाठीचं,<br />
अन मला,<br />
रेशमी नात्यातल्या ऋणानुबंधाचं...<br />
<br />
तुला वेड,<br />
सप्तरंगी इंद्रधनुचं,<br />
अन मला,<br />
त्यातल्या विविधरंगी छटांचं...<br />
तुला आकर्षण,<br />
माझ्या भव्य कपाळाचं,<br />
अन मला,<br />
तुझ्या वार्यासंगे खेळणार्या बटांचं...<br />
<br />
तुला वेड,<br />
माझ्या निळ्याशार डोळ्यांचं,<br />
अन मला,<br />
तुझ्या गाणार्या गोड गळ्याचं...<br />
तुला आकर्षण,<br />
माझ्या भरदार छातीचं,<br />
अन मला,<br />
तुला पडणार्या नाजुक खळ्यांचं...<br />
<br />
तुला आकर्षण,<br />
माझी आवड आपल्या,<br />
ह्रदयी जोपासण्याचं,<br />
अन मला,<br />
तुझी नावड ही,<br />
आपल्या मनी जपण्याचं...<br />
तुला वेड,<br />
माझी वेड्या सारखी,<br />
वाट पहाण्याचं,<br />
अन मला,<br />
तुझी वाट पहात,<br />
भर उन्हात ही तापण्याचं...<br />
<br />
तुझं आकर्षण अन माझ वेड,<br />
एकमेकांना पुरक असंच होतं,<br />
कुणास ठाऊक प्रेमाच्या ह्या खेळात,<br />
सर्वांचं हे अगदी तसंच होतं....???<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEikh2aY_gMQYOrNar0wFjdcqoaF_rkvGjrhzWO3RP2746_uIVJfbAGn4ny4cYJIl_W-apvX1og-ONV99aEs8ROJyH8OH7MI4fInF19w3ilzp-koUSD7FpqN1RasHxhMWRvqHLJPoxL6gUUe/s1600/300788_219328091450429_100001197183764_568557_455368_n.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="166" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEikh2aY_gMQYOrNar0wFjdcqoaF_rkvGjrhzWO3RP2746_uIVJfbAGn4ny4cYJIl_W-apvX1og-ONV99aEs8ROJyH8OH7MI4fInF19w3ilzp-koUSD7FpqN1RasHxhMWRvqHLJPoxL6gUUe/s200/300788_219328091450429_100001197183764_568557_455368_n.jpg" width="200" /></a></div><br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
नंदू</div>Nandu's Sahajachhttp://www.blogger.com/profile/08377214747216397982noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1971092648305526431.post-8961160753617734092011-08-18T08:23:00.000-07:002011-08-18T08:23:57.443-07:00"तु"...<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">तलावाकाठी,<br />
त्या रंकाळ्याच्या,<br />
पायथ्यापाशी,<br />
त्या पन्हाळ्याच्या,<br />
आठवतंय का,<br />
झुलवत होतो,<br />
दोर्या आपण,<br />
त्या पारंब्यांनी,<br />
बांधलेल्या झोपाळ्याच्या....<br />
<br />
अर्ध्या चड्डीतला,<br />
मी बावळट गबाळा,<br />
चढुन जायचो बघ,<br />
झरझर पन्हाळा,<br />
तुला भापवण्यासाठीच,<br />
मी घ्यायचो तो अवतार,<br />
पण खाली उतरे पर्यंत,<br />
गळालेलं असायचं,<br />
अवसान पार....<br />
<br />
परकर पोलक्य़ातलं,<br />
तुझं ते अजब ध्यान,<br />
दोन वेण्यांमधला गजरा,<br />
मात्र दिसायचा खुप छान,<br />
सागरगोट्या खेळताना,<br />
तुझं ते माझ्याकडे पहाणं,<br />
मी मात्र पाहीलं की,<br />
लाजत लाजत,<br />
जमिनीवर पायाच्या,<br />
अंगठ्याने रेघोट्या काढणं....<br />
<br />
नाही म्हटलं तरी,<br />
मला ते समजलं होतं,<br />
ह्रदयीच्या स्पंदनातुन,<br />
बरचसं उमजलं होतं,<br />
अबोल जरी असले,<br />
ओठ तुझे तरी,<br />
डोळ्यांतुन तुझ्या मला,<br />
ते बरोबर गवसलं होतं....<br />
<br />
आज राहुन राहुन,<br />
मला ते आठवतंय,<br />
गतस्वप्नांना ह्रदयात,<br />
हलकेच साठवतंय,<br />
मनात साचलेल्या,<br />
आठवांच्या जळमटांना,<br />
ओघळणार्या आसवांनी,<br />
अलगद हटवतंय....<br />
<br />
आज तो रंकाळा ही,<br />
तसाच आहे,<br />
तो पन्हाळाही,<br />
तसाच आहे,<br />
त्या खेळातली,<br />
"तु" मात्र नाहीस,<br />
सुर पारब्यांनी,<br />
सजवलेला झोपाळा ही,<br />
तसाच आहे....<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj-3fx9FjvtmlkSXEXvu9qGgnGdGAGLKnT5H41DgXFRZ-z0wnO9KW-A3WCe7O-6rvMEfFnpruK7sAJUsvgn9h18joGHbwYDKLSas8eUQT-cqJjL1BVmqMsWUE7sbwY7JdzR8M0I9GQhvbHe/s1600/295167_217554404961131_100001197183764_564048_242877_n.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="112" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj-3fx9FjvtmlkSXEXvu9qGgnGdGAGLKnT5H41DgXFRZ-z0wnO9KW-A3WCe7O-6rvMEfFnpruK7sAJUsvgn9h18joGHbwYDKLSas8eUQT-cqJjL1BVmqMsWUE7sbwY7JdzR8M0I9GQhvbHe/s200/295167_217554404961131_100001197183764_564048_242877_n.jpg" width="200" /></a></div><br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
नंदू</div>Nandu's Sahajachhttp://www.blogger.com/profile/08377214747216397982noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1971092648305526431.post-34185387367368231412011-08-18T08:21:00.000-07:002011-08-18T08:21:46.247-07:00मैत्रीचं नातं...<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">वार्याच्या वेगाने मन जेव्हा,<br />
इतस्ततः भिरभिरु लागतं,<br />
सालं नेमकं तेव्हाच आठवणींचं,<br />
वासरु बेभानपणे उंडारु लागतं....<br />
<br />
विजेच्या वेगाने गतस्मृति,<br />
जेव्हा मनावर कोसळु लागतात,<br />
गहिवरुन पडणार्या जलप्रपाता सम,<br />
अश्रु ही डोळ्यांवाटे ओघळु लागतात....<br />
<br />
ह्रदयी पेटलेला वडवानल,<br />
जेव्हा शमता शमत नाही,<br />
सालं विस्कटलेलं मन तेव्हा,<br />
कुठल्याच गोष्टीत रमत नाही....<br />
<br />
हे असं का होतं म्हणून,<br />
मैत्रीचं नातं जोर जोराने,<br />
आक्रंदन करु लागतं,<br />
सालं दुष्ट विचारांचं वादळ,<br />
नेमकं तेव्हाच मनात,<br />
घोंघावु लागतं....<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgBj_umG1GvqJ1vybEZVmtvti5Ow5QJfPdPT115Sd3XANDk8GoGGYG_goYhtHyliTuXRrQ8NKjTSPsLC_ydLMYjgZR0SRELXIJh9n3qoh4aE3qaQhkDGzsnkGGNknjHaTl4RX1Jr5rlTCPZ/s1600/262488_218352548214650_100001197183764_566487_758728_n.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgBj_umG1GvqJ1vybEZVmtvti5Ow5QJfPdPT115Sd3XANDk8GoGGYG_goYhtHyliTuXRrQ8NKjTSPsLC_ydLMYjgZR0SRELXIJh9n3qoh4aE3qaQhkDGzsnkGGNknjHaTl4RX1Jr5rlTCPZ/s200/262488_218352548214650_100001197183764_566487_758728_n.jpg" width="200" /></a></div><br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
नंदू</div>Nandu's Sahajachhttp://www.blogger.com/profile/08377214747216397982noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1971092648305526431.post-47307538815507877192011-08-13T23:50:00.000-07:002011-08-13T23:50:29.967-07:00"पहिली भेट"....<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">एका सुंदर वळणावर,<br />
त्या दोघांची अखेर,<br />
भेट झाली,<br />
ह्रदयातली भावना मग,<br />
अधिकच दाट झाली....<br />
<br />
तिच्या नयनांची भाषा,<br />
त्याला ही होती कळली,<br />
त्याच्या हसर्या चेहर्यावर,<br />
तिचीही नजर होती खिळली....<br />
<br />
अनिमिष नेत्रांनी दोघांनी,<br />
एकमेकांना पाहीलं,<br />
पहिल्या भेटीचं मैत्र-पुष्प,<br />
एक दुसर्याच्या ओंजळीत वाहीलं....<br />
<br />
मंतरलेले ते हळवे क्षण,<br />
त्याने ह्रदयी ठेवलेत साठवुन,<br />
तिने मात्र तेच क्षण,<br />
स्वप्नी ठेवलेत गोठवुन....<br />
<br />
मंतरलेला तो दिवस,<br />
संपुच नये असं वाटलं,<br />
नेमकं त्याच वेळी आभाळी,<br />
काळ्या मेघांचं मळभ दाटलं....<br />
<br />
मग श्रावणसरी ही बेभान,<br />
होऊन कोसळु लागल्या,<br />
तशा त्याच्या मनीच्या भावना,<br />
जलधारा बनुन तिच्या,<br />
डोळ्यावाटे ओघळु लागल्या....<br />
<br />
आता मात्र त्यांना,<br />
परतणं भाग होतं,<br />
श्रावणातले ते पहिल्या,<br />
वहिल्या भेटीचे क्षण,<br />
त्यांच्या साठी,<br />
स्वप्नांतलं जग होतं....<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiyNDbPdiQWb6Z2dIoFx9m6TcAe2clKAI_KDBYRi46FIUlaCgWuPA72e6hScalWYv-EYpDlSYV2zmkNq6bJYzW-SBXDnaebcamtPJ4GcfN4CeiAxzdsVPtwkQpaDCfkc5FMy72BWCFo6MP-/s1600/226190_216502818399623_100001197183764_561398_3542589_n.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="155" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiyNDbPdiQWb6Z2dIoFx9m6TcAe2clKAI_KDBYRi46FIUlaCgWuPA72e6hScalWYv-EYpDlSYV2zmkNq6bJYzW-SBXDnaebcamtPJ4GcfN4CeiAxzdsVPtwkQpaDCfkc5FMy72BWCFo6MP-/s200/226190_216502818399623_100001197183764_561398_3542589_n.jpg" width="200" /></a></div><br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
नंदू</div>Nandu's Sahajachhttp://www.blogger.com/profile/08377214747216397982noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1971092648305526431.post-19711560737297339482011-08-13T23:47:00.000-07:002011-08-13T23:47:08.552-07:00"माणुसकी"....<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">पवनेच्या पाण्यावरुन,<br />
राजकारण कमालीचे रंगले,<br />
पोलीसांच्या खांद्यावर,<br />
बंदुक ठेऊन गोळ्या मारण्यात,<br />
राज्यकर्ते चांगलेच दंगले....<br />
<br />
पवना काठचा धोंडी,<br />
बघा आक्रमक झाला,<br />
हक्काच्या पाण्यासाठी,<br />
रस्त्यावर उतरला,<br />
राज्य कर्त्यांचा सुद्धा,<br />
संयम किंचित सुटला,<br />
बेछुट सुटणार्या गोळ्यांवर,<br />
निरपराध शेतकर्याचाच,<br />
जीव कोरला गेला....<br />
<br />
मग गल्ली पासुन,<br />
दिल्ली पर्यंत राजकारण,<br />
भलतेच रंगले,<br />
पण त्या भुमिपुत्राच्या,<br />
पिल्लांचे स्वप्नं मात्र,<br />
काचे सारखे दुभंगले....<br />
<br />
"आरक्षण"चा वाद पहा,<br />
इथे भलताच तापतोय,<br />
इथे प्रत्येक जण,<br />
दुसर्या वर कुरघोडी,<br />
करु पाहतोय....<br />
<br />
पाला पाचोळ्या सम,<br />
विखुरल्या गेल्यात इथे,<br />
अनेक जाती पाती,<br />
अरे माणसं आहोत आपण,<br />
रानटी जनावरं नाही,<br />
मग माणुसकी हरवलेल्या,<br />
या जगात जपुया ना,<br />
थोडीसी "माणुसकीची नाती".....<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjZ3H73OmzdtJnt8WVrZKe7uRNpkROmussOpZ88WgfMblEuD7s0o2i_Ka9v4OfV4jV6THHnRhoW0hTNCE7LOf1fOpx1pH7AZSJebtF6tMpsyXkNp-9HTLj19HJvozAtGfyqgGwviakeGlOI/s1600/283163_216057535110818_100001197183764_560533_4145467_n.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="96" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjZ3H73OmzdtJnt8WVrZKe7uRNpkROmussOpZ88WgfMblEuD7s0o2i_Ka9v4OfV4jV6THHnRhoW0hTNCE7LOf1fOpx1pH7AZSJebtF6tMpsyXkNp-9HTLj19HJvozAtGfyqgGwviakeGlOI/s200/283163_216057535110818_100001197183764_560533_4145467_n.jpg" width="200" /></a></div><br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
नंदू</div>Nandu's Sahajachhttp://www.blogger.com/profile/08377214747216397982noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1971092648305526431.post-40358742153283090602011-08-13T23:44:00.000-07:002011-08-13T23:44:38.129-07:00"माय"...<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">फाटंच्या पारी,<br />
फाटक्या वाकळातुन,<br />
मायची हाक ऐकु आली,<br />
आन तिच्या उबदार,<br />
कुशीची आठव होऊन,<br />
ती वाकळ बी,<br />
जराशी आळसावली....<br />
<br />
सुर्यदेवाचे घोडे आजुन,<br />
जमीनीवर आले बी नव्हते,<br />
पर माझ्या मायचे हात,<br />
मातुर यंत्रावानी राबत व्हते....<br />
<br />
माय माझी तशी अडानी,<br />
पर ह्या हेवारशुन्य जगानं,<br />
बनवली तिला श्हानी,<br />
चार घरची धुनी भांडी करुन,<br />
बांधली गाठीला तिनं,<br />
चार नाणी....<br />
<br />
मायनं कधी कुनापुढं,<br />
हात न्हाई पसरला,<br />
माय सांगाती संसार कराया,<br />
माझा "बा" बी ईसरला,<br />
त्या दारुनं त्येचा,<br />
पार माकड केला,<br />
आन सोन्यावानी संसाराचा,<br />
बट्ट्याबोळ झाला....<br />
<br />
पर माझी माय मातुर,<br />
खमकी निघाली,<br />
बेकार नवर्यामुळे,<br />
ती बी हुशार झाली,<br />
जवा बी आमच्यावर,<br />
काय बी मुसीबत आली,<br />
तेचा मुकाबला कराया,<br />
"सिंधुताईं"वानी उभी राह्यली....<br />
<br />
अशे किती तरी संसार,<br />
उभारुन "सिंधुताई"सार्या,<br />
जगाची "आई" झाली,<br />
तिचाच आदर्श,<br />
डोळ्यांम्होरं ठेऊन,<br />
माझी माय,<br />
माझ्या साठी,<br />
"सिंधुताई" झाली....<br />
<br />
नंदू<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjNx9Apwa_rJtE3THIo11h1RdgKBm3mFxHwC7Sw-dI9glLqNZcwSqonYeScYTI1q8aBCelBvbbraLNKFlt1vvWP9jJBM3BLO-D_IbfjfstPdMPcM09bMyhyphenhyphenCW1MxNMgpbGlTH0NVNZb3d36/s1600/184127_215699181813320_100001197183764_559816_4825475_n.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="147" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjNx9Apwa_rJtE3THIo11h1RdgKBm3mFxHwC7Sw-dI9glLqNZcwSqonYeScYTI1q8aBCelBvbbraLNKFlt1vvWP9jJBM3BLO-D_IbfjfstPdMPcM09bMyhyphenhyphenCW1MxNMgpbGlTH0NVNZb3d36/s200/184127_215699181813320_100001197183764_559816_4825475_n.jpg" width="200" /></a></div><br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
(महाराष्ट्राची "आई" सिंधुताई सपकाळ यांना समर्पित)</div>Nandu's Sahajachhttp://www.blogger.com/profile/08377214747216397982noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1971092648305526431.post-24114285882382914982011-08-10T03:13:00.000-07:002011-08-10T03:13:00.137-07:00श्रावण सरी...<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">पाहीला ना...<br />
श्रावणातला तो मनसोक्त,<br />
बरसणारा पाऊस,<br />
की मन ही म्हणतं माझं,<br />
ए वेड्या...इतका हळवा नको होऊस....<br />
<br />
पाहीली ना...<br />
श्रावण सरींमध्ये आनंदलेली,<br />
ती पाने,फुले,पशु अन पक्षी,<br />
मन कसं म्हणतं माझं...पहा,<br />
निसर्गाने कोरलेली धरेच्या,<br />
मनावरली सुंदर हिरवी नक्षी....<br />
<br />
पाहीला ना...<br />
पिसारा फुलवत नाचणारा,<br />
तो रोमांचित मोर,<br />
मन कसं होऊन जातं माझं,<br />
नवथर तरूणी सारखं भाव विभोर....<br />
<br />
पाहीले ना...<br />
डोंगरांच्या कुशीतुन झुळुझुळु,<br />
वाहात जाणारे अवखळ झरे,<br />
मन कसं म्हणतं माझं.. बघ,<br />
जणु काही पट्टीचे गवय्ये,<br />
मेघ मल्हार गाणारे....<br />
<br />
पाहीली ना...<br />
तुझी आकृति श्रावणात,<br />
पावसाचे तुषार अंगावर झेलणारी,<br />
मन लगेच म्हणतं माझं... बघ,<br />
जशी अल्लड,अवखळ सरीता,<br />
सागराच्या बाहुपाशात विरघळणारी....<br />
<br />
आठवले ना आता ते सारे,<br />
तुझ्या सोबतीनं घालवलेले,<br />
प्रितीने ओथंबलेले क्षण,<br />
काहीसं गहिवरुन येतं गं,<br />
त्या श्रावणात बरसणार्या,<br />
पावसाला पण....<br />
<br />
पाहतो ना...<br />
आता ही त्या बरसणार्या,<br />
उन्मुक्त श्रावण सरी,<br />
मन हळुवारपणे म्हणतं माझं,<br />
डोळ्यांना पाझरु देऊ नकोस,<br />
बाबा,आता तरी....<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgp4DQ7vRQpl-FSHgvsnk51x0J1Q-OYFo8NNNrtXh1Bs6CV0zLc9sf_sxOOEcBGYyy0F1bJzVyE7gGBKeKibtVcZh2TaCYeH3hyphenhyphenO_ef7ziO3-sQaaQqJLHJCGrag4xLQwZiCpO85gM69lx3/s1600/206002_213727732010465_100001197183764_555015_5127360_n.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgp4DQ7vRQpl-FSHgvsnk51x0J1Q-OYFo8NNNrtXh1Bs6CV0zLc9sf_sxOOEcBGYyy0F1bJzVyE7gGBKeKibtVcZh2TaCYeH3hyphenhyphenO_ef7ziO3-sQaaQqJLHJCGrag4xLQwZiCpO85gM69lx3/s200/206002_213727732010465_100001197183764_555015_5127360_n.jpg" width="200" /></a></div><br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
नंदू</div>Nandu's Sahajachhttp://www.blogger.com/profile/08377214747216397982noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1971092648305526431.post-61379006396490980002011-08-02T04:19:00.000-07:002011-08-02T04:19:39.554-07:00"श्रावण" बरसणारा....<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">वळणा वळणाची,<br />
वाट काढीत,<br />
नदी ही सागराकडे,<br />
पळु लागली,<br />
वर मेघ "मल्हार"<br />
गाऊ लागले,<br />
तशी पावसाची पावले,<br />
अलगद धरणीकडे,<br />
वळु लागली....<br />
<br />
गार वारा खट्याळपणे,<br />
झुलणार्या पानांशी,<br />
झोंबु लागला,<br />
मग तृणपात ही,<br />
पावसाच्या थेंबाशी,<br />
मनसोक्त खेळु लागली....<br />
<br />
मधुनच पावसाची एक,<br />
जोरदार सर आली,<br />
अन मग,<br />
एका मागोमाग एक,<br />
आठवणींची माळ,<br />
आपसुकच डोळ्यांतुन,<br />
गळु लागली....<br />
<br />
ती पावसाची आठवण,<br />
ती अंतरीची साठवण,<br />
भावनांच्या भाऊगर्दीत,<br />
त्याच्या ह्रदयालाच,<br />
छळु लागली....<br />
<br />
ओल्या चिंब ह्रदयानेच,<br />
मग त्याची पावले ही,<br />
तिला शोधण्यासाठी त्या,<br />
बरसणार्या श्रावणसरींकडे,<br />
वळु लागली....<br />
<br />
बरसणारा तो श्रावण ही,<br />
काहीसा लाजुन चुर्र झाला,<br />
आताशा नजरेची परिभाषा,<br />
त्या बरसणार्या श्रावणाला ही,<br />
कळु लागली....<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjSbEICYZ7_zixgo6oUaZZFl-DTvZvYXmHM9HOOCfpRxdkKYQ70iohqHckNw8KW3nN5UzA2MVRvoURrelm6H7jsYhyphenhyphenHjS2ecYUQx0ov-XIMpxKQbMyD89okkL93ZlzwYDfsndpbDilZjtni/s1600/AMIR.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="157" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjSbEICYZ7_zixgo6oUaZZFl-DTvZvYXmHM9HOOCfpRxdkKYQ70iohqHckNw8KW3nN5UzA2MVRvoURrelm6H7jsYhyphenhyphenHjS2ecYUQx0ov-XIMpxKQbMyD89okkL93ZlzwYDfsndpbDilZjtni/s200/AMIR.jpg" width="200" /></a></div><br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
नंदू</div>Nandu's Sahajachhttp://www.blogger.com/profile/08377214747216397982noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1971092648305526431.post-49018921720149157672011-08-02T04:17:00.000-07:002011-08-02T04:17:31.972-07:00दिवस मोजायचं सोडलंय...<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">बर्याच दिवसां पासुन मी,<br />
दिवस मोजायचंच सोडलंय,<br />
रात्रीच्या दिवा स्वप्नांना,<br />
दिवसाच्या उजेडा पासुन तोडलंय....<br />
<br />
अविरत राबणार्या,<br />
हातांचा दोष काय हो..?<br />
पण आता त्याच हातांनी,<br />
कष्ट करायचंच सोडलंय,<br />
कारण आजकाल नशिबानं,<br />
जणू कष्टाशी नातंच तोडलंय....<br />
<br />
आतुर वाट पहाणार्या,<br />
डोळ्यांचा दोष काय हो..?<br />
पण आता त्यांनी ही,<br />
घड्याळाकडे बघायचंच सोडलंय,<br />
कारण आजकाल घड्याळानंही,<br />
जणू काट्यांशी नातंच तोडलंय....<br />
<br />
निष्पाप जीवन जगणार्या,<br />
जीवांचा दोष काय हो..?<br />
पण आताशा त्यांनी ही,<br />
मोकळा श्वास घेणंच सोडलंय,<br />
कारण आजकाल श्वासांनीही,<br />
जणू आत्म्याशी नातंच तोडलंय....<br />
<br />
हो.....,बर्याच दिवसां पासुन,<br />
मी ही दिवस मोजायचं सोडलंय,<br />
स्वप्न भासणार्या आठवणींना,<br />
भयान वास्तवा पासुन तोडलंय....<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhIrcBWeFWLg9l5kK7nzr8kt-u2ilABIAMdYXtwkFcjZgqweuOLyt2P-8x0nKR6Q8pUnwbPAWc4ovnbPpMnis1krcVsvTMM-oYSY2JXOgzQYRWpdGwotA67LCdMGj56sFdBJGX3HicROhuC/s1600/228860_210976312285607_100001197183764_548219_6204464_n.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhIrcBWeFWLg9l5kK7nzr8kt-u2ilABIAMdYXtwkFcjZgqweuOLyt2P-8x0nKR6Q8pUnwbPAWc4ovnbPpMnis1krcVsvTMM-oYSY2JXOgzQYRWpdGwotA67LCdMGj56sFdBJGX3HicROhuC/s200/228860_210976312285607_100001197183764_548219_6204464_n.jpg" width="169" /></a></div><br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
नंदू</div>Nandu's Sahajachhttp://www.blogger.com/profile/08377214747216397982noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1971092648305526431.post-13070723294500706712011-08-02T04:12:00.001-07:002011-08-02T04:12:26.533-07:00"मॅनेज" केलाय...???<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">आजकाल सर्वच देवांवर,<br />
दुधातुपाचा अभिषेक होतोय,<br />
सार्या जनतेला अन्न,<br />
देणारा बळीराजा मात्र,<br />
अन्न पाण्याविना,<br />
उपाशी तडफडतोय....<br />
<br />
आजकाल जो तो देवांना,<br />
सोन्या चांदीने मढवतोय,<br />
सार्या जगताच्या अंगावर,<br />
वस्त्र घालणारा गिरणी,<br />
कामगार मात्र,<br />
उघडा,नागडाच भटकतोय....<br />
<br />
आजकाल देवांचा वावर,<br />
आलिशान कोठीत होतोय,<br />
परक्यांच्या डोक्यावर छप्पर,<br />
घालणारा भुमिपुत्र मात्र,<br />
हक्काच्या घरासाठी,<br />
अहोरात्र वणवण करतोय....<br />
<br />
मोर्च्यात वावरणारे पांढरपेशे,<br />
सकाळी त्यांच्या नावाने,<br />
गळे काढताहेत,<br />
रात्र झाली की स्कॉच सोबत,<br />
त्यांच्याच मढ्यावरचे लोणी,<br />
चखना म्हणून चाटताहेत....<br />
<br />
कुणास ठाऊक हा सगळा,<br />
त्या परमेश्वराचा खेळ चाललाय,<br />
की ह्या भांडवलदार पांढरपेश्यांनी,<br />
"त्या"ला ही "मॅनेज" केलाय...???<br />
<br />
नंदू</div>Nandu's Sahajachhttp://www.blogger.com/profile/08377214747216397982noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-1971092648305526431.post-54119885142861978762011-07-31T02:33:00.000-07:002011-07-31T02:33:27.875-07:00हद्द झाली....<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">वाट पहाण्याची हद्द झाली,<br />
डोळे ही कसे पेंगु लागले,<br />
रात्र ही आता हद्दपार झाली,<br />
अंगणी सुर्यकिरण रांगु लागले....<br />
<br />
गजर्याच्या सुवासाने,<br />
खोली गंधीत झाली,<br />
खिडकीत उन पावसाचे,<br />
खेळ रंगु लागले,<br />
तुझ्या पैंजणांच्या चाहुलीने,<br />
पावसाचे थेंब ही झिंगु लागले....<br />
<br />
चिंब भिजलेल्या आठवणी,<br />
घरभर धावु लागल्या,<br />
आता ती नक्की येणार,<br />
पावसात चिंब न्हाऊन निघणार,<br />
असं पावसाचे तुषार,<br />
माझ्या कानी सांगु लागले....<br />
<br />
पण ती आलीच नाही तर..?<br />
पावसात चिंब न्हालीच नाही तर..?<br />
ह्या विचारानींच विस्कटलेले,<br />
माझे ह्रदय पंगु होऊ लागले....<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg0xW1BttsPgGVaZIk29_iVJfNjoFCm6ICWgR_Hd81UZl8E_WAH-awcfsA67Fu7Ef-O0SW6D5QOnH7x47DPj3NKMtDQ3GpyGTtnETsaH-1C3cmQ1ip1J9Tb-wxDmWGCmwV-lx_HvLSP4VL-/s1600/216868_208619049188000_100001197183764_540931_223302_n.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="199" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg0xW1BttsPgGVaZIk29_iVJfNjoFCm6ICWgR_Hd81UZl8E_WAH-awcfsA67Fu7Ef-O0SW6D5QOnH7x47DPj3NKMtDQ3GpyGTtnETsaH-1C3cmQ1ip1J9Tb-wxDmWGCmwV-lx_HvLSP4VL-/s200/216868_208619049188000_100001197183764_540931_223302_n.jpg" width="200" /></a></div><br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
नंदू</div>Nandu's Sahajachhttp://www.blogger.com/profile/08377214747216397982noreply@blogger.com0